Ľudia prehodnotili svoje priority. Medziľudský kontakt stúpol na cene

V čom sa aktuálna situácia na trhu najviac líši od jari?

Prakticky vo všetkom. Jeseň je úplne iná. Ľudia na čele firiem si naplno uvedomili, že nemajú na čo čakať. Ak vám ako podnikateľovi nie je jedno, čo sa s vašou firmou stane, tak si jednoducho musíte poradiť s každým výkyvom, s každou situáciou. Nezáleží na tom, či vaše podnikanie zasiahla cyklická ekonomická kríza alebo korona. Jednoducho sa musíte prispôsobiť bez ohľadu na okolnosti alebo najrôznejšie opatrenia. Mám pocit, že práve táto mentalita je v všeobecnejšej rovine vlastná všetkým podnikateľom. Takže zatiaľ čo jari dominovali skôr obavy a strachy, jeseň je v znamení hľadania riešení.

Nie všetky odvetvia sú ale zasiahnuté rovnako…

Pochopiteľne niektoré časti trhu aktuálnej situácie poznamenala viac, niektoré menej. Veľmi dôležité je, v akej časti dodávateľského reťazca daná firma stojí. U nás funguje množstvo výrobných podnikov, ktoré dodávajú kľúčové diely napríklad pre producentov poľnohospodárskej techniky. A poľnohospodárstvo je jednou z oblastí, ktorá bola zasiahnutá najmenej. Laicky povedané – kombajny a traktory sa budú predávať stále, nech sa deje, čo sa deje. A keď funguje poľnohospodárska výroba, beží pomerne dobre aj naviazaný strojársky segment.

Nedoháňajú firmy tak trochu aj to, čo na jar nestihli?

Áno, aj tak by sa to dalo povedať. Zatiaľ čo na jar sa biznis trochu zastavil, ako by zamrzol. V rade odvetví sa ale dopyt nakumuloval a obchod teraz beží paradoxne rýchlejšie.

Pozorujete podobný vývoj aj v oblasti vašej špecializácie, teda predaja a nákupu firiem?

Dynamika v tomto odvetví sa nelíši od toho, čo v všeobecnej rovine platí pre celý trh. Na jar majitelia firiem reagovali logicky. Hovorili nám: ‚Pozrite, teraz je blbá doba na predaj. Počkáme až sa situácia vyjasní a zlepší.“ A hoci prišla jesenná druhá vlna, už sa k tomu stavajú inak, hoci aj teraz môžu byť očakávania do budúcnosti stále rizikové. Tí, čo skutočne chcú predávať, tak jednoducho prestali špekulovať a idú do toho.

Môže mať súčasná situácia vplyv na ceny firiem? Išli ceny dole?

Pri odboroch, ktoré sú krízou najviac zasiahnuté a pomerne rýchlo sa nevracajú na štandardné alebo predkrízové hodnoty, čo sa týka obratov, zisku, výkonnosti, tak tam také očakávania pochopiteľne sú. Je jasné, že teraz sa napríklad nebudú predávať cestovné kancelárie alebo letecké spoločnosti, pretože to skrátka nedáva zmysel. Avšak my sa špecializujeme prevažne na výrobné a obchodné spoločnosti. Väčšinou ide o menšie alebo stredné transakcie, o firmy, ktoré sa obratovo pohybujú v stovkách milióna korún. A práve vo výrobnom segmente bol návrat k štandardnej výkonnosti pomerne rýchly.

Sú si toho investori vedomí?

Pochopiteľne. Investori sa pozerajú na to, ako si firma poradila s prvou vlnou a ako teraz prechádza situáciou súvisiacou s druhou vlnou korony. A u mnohých spoločností naozaj došlo k návratu na „predkrízové“ hodnoty. Došlo napríklad k prepadu, ale firma vďaka prijatým opatreniam ukázala, že si aj s takouto situáciou dokáže poradiť. A rýchlo sa vrátila na pôvodné hodnoty, alebo dokonca niektoré ukazovatele dokázala vylepšiť. Potom to nemá na predajnú hodnotu firmy zásadný vplyv.

To znie skoro tak, že sa záujem o niektoré typy firiem mohol dokonca zvýšiť…

Presne to tak je. Všetko, čo sa vďaka súčasnej situácii stalo preferovaným odvetvím, tak okamžite razantne stúplo na cene. To nie je žiadna novinka. Písalo sa o tom veľa už na jar av lete. Či už ide o zdravotníctvo, potravinárstvo, logistiku alebo napríklad služby poskytované online. Toto sú z investičného hľadiska veľmi hodnotné odvetvia.

Majitelia firiem nesú obrovskú zodpovednosť. Sociálne kontakty nie sú samozrejmé

Premýšľate o tom, aký vplyv na ekonomiku a obchod bude mať prípadná ďalšia vlna a súvisiace opatrenia?

Ja som to už trochu naznačil. Keď nejaká situácia trvá dlhšiu dobu, podnikateľskej sfére nakoniec nikdy nezostane nič iné, než si na ňu zvyknúť a nájsť riešenie. Motívy podnikateľov ale nie sú zďaleka len ekonomické. Keď ste majiteľom firmy a máte stovky, tisíce zamestnancov, alebo pokojne „len“ päť, vždy na seba beriete obrovskú zodpovednosť. Každý zo zamestnancov má rodinu… Hoci sa to nemusí na prvý pohľad zdať, tento morálny aspekt hrá obrovskú úlohu. V určitej chvíli tak prestanete riešiť všetky tie kontroverzné opatrenia, negatívne správy z médií a jednoducho sa koncentrujete na to najdôležitejšie – ako obstáť. Často podnikateľov počúvam hovoriť ‚Keď sme prežili krízu 2009 až 2011, tak s nami už len tak niečo nezatrasie.‘ Majú svoj názor, robia veľa rozhodnutí a za tie si potom nesú zodpovednosť. Voči spoločnosti, ale predovšetkým voči svojim ľuďom vo firme. Za tým všetkým cítim určitý typ energie, ktorý hovorí: Problém? Vyriešime. Preto som optimista. A snáď je to odpoveď aj na otázku, ako si firmy poradia s ďalšími vlnami.

Čo vám osobne robí starosti?

Samozrejme premýšľam nad svojou firmou, všetci v prvom rade riešime vlastný biznis. Ale paradoxne ma oveľa viac trápia veci, ktoré ju presahujú. V prvom rade mi vadí, že ako krajina nemáme dlhodobú stratégiu a víziu. My nevieme, v čom za 10 alebo 20 rokov chceme byť najlepší na svete. A pokiaľ tú víziu nemáme, tak ťažko v niečom budeme. Druhá vec, ktorá ma nenecháva pokojným, je totálne nezodpovedná rozpočtová politika. Viac by som to radšej nekomentoval. No a tretia vec je školstvo a vôbec úroveň vzdelávacieho systému u nás. Určite to súvisí s tým, že mnoho z nás vo firme máme deti v školskom veku a všetci cítime jeho ohromné nedostatky. Tiež preto je táto téma dosť často predmetom diskusií…

Je niečo, čo na súčasnej situácii vnímate pozitívne?

V najvšeobecnejšej rovine fakt, že my ako firma, ale aj spoločnosť ako celok môžeme byť lepšie pripravení na ďalšiu krízu, napríklad na nejakú inú pandemickú vlnu, ktorá môže prísť. A nemám na mysli zďaleka len to, že sme sa naučili používať najrôznejšie online nástroje a byť v kontakte s klientmi prevažne cez počítač. To je niečo, čo by bolo ešte v januári prakticky nemysliteľné. Keby sme klientom niečo podobné v tú dobu navrhli, tak by si mysleli, že si z nich robíme srandu. A teraz riešime len to, cez ktorý nástroj sa spojíme. To ma ale privádza k niečomu oveľa dôležitejšiemu. Ľudia bez toho, aby si to uvedomovali, prehodnotili rebríčky svojich hodnôt. A veľmi vysoko v ňom vystúpil práve sociálny kontakt. Mali sme tendenciu brať ho ako niečo samozrejmé, nikto nad ním nepochyboval. A zrazu je z neho cenný benefit. Akú má hodnotu možnosť stretnúť sa a porozprávať sa s najbližšími, si uvedomíte až vo chvíli, keď to nejde.