Ekonomika sa učí žiť s COVIDom

Nie, že by teraz bola situácia dramaticky odlišná. Ale s pribúdajúcim množstvom informácií o vírusovej nákaze a tiež ohľadom reakcií ekonomík jednotlivých štátov na prijaté opatrenia sa zmenšuje aj rozptyl predpovedí analytikov. V aktuálnom mesiaci vydali dve z hlavných poisťovní pohľadávok nové štúdie s ekonomickými analýzami a očakávaniami. Ich vstupy sme použili pre aktuálny ekonomicko-analytický článok.

Z poklesu svetového obchodu vyšla víťazne Čína

Pokles celosvetového HDP v roku 2020 bude nakoniec závisieť od prípadných ďalších opatrení prijatých do konca roka. Poisťovne sa ale v zásade zhodli na tom, že sa bude pohybovať na úrovni -4,7 až -4,8 % s tým, že v roku 2021 by sa časť strát mala vykompenzovať rastom vo výške 4,4 až 4,6 %. Aktuálna situácia má na jednotlivé krajiny a ich ekonomiky výrazne rozdielny vplyv. Predpokladaný vývoj sumarizuje priložené grafy.

Svetový obchod s tovarom sa spamätáva z prvej vlny rýchlejšie, než tomu bolo pri poslednej ekonomickej kríze v roku 2009. Je však jasné, že služby boli v tomto smere zasiahnuté viac a nad mnohými odvetviami stále visí vzhľadom na aktuálny vývoj opatrení otáznik. Celosvetový obchod poklesne v roku 2020 o 13 %, čo je o 2% body menej, než bol predpoklad z prvého polroka. V roku 2021 by mal obchod naopak narásť o 7 %.

Aktuálnym víťazom je v tomto smere Čína. Vzhľadom na povahu režimu s centrálnym riadením bola krajina schopná prijať rýchle a drastické opatrenia, ktoré by sa v demokratických krajinách západného typu presadzovali len ťažko. To pomohlo dostať vírus pomerne rýchlo pod kontrolu a dnes Čína opäť beží na plné obrátky (samozrejme v rámci možností ostatných krajín ako obchodných partnerov). Čína tak navýšila podiel na svetovom obchode z 13 % pred krízou na súčasných 27 % a pravdepodobne ako jediná veľká ekonomika skončí rok 2020 v čiernych číslach s očakávaným rastom 1,9 %.

S aktuálnou pandemickou situáciou sa však stále častejšie začína hovoriť aj o možnosti vývoja podľa scenára W, čo by znamenalo ďalší pokles pred opätovným návratom ekonomiky do predkrízového stavu. Pravdepodobnosť takého scenára je zhruba 30%.

Štátne podporné programy – adresné alebo plošné riešenie?

Programy na podporu podnikateľského aj občianskeho sektora sa medzi jednotlivými krajinami významne líšia. Dnes sa dá len ťažko odhadnúť, ako presne sa odrazí na vývoji ekonomiky v danej krajine. Sú štáty, ktoré uprednostnili plošný prístup ako Nemecko (av prvej vlne aj Česko), a krajiny, ktoré sa snažia podporovať firmy adresne ako napr. Slovensko. Z toho vyplynula aj výška finančných prostriedkov, ktoré boli použité v jednotlivých krajinách. Správnosť prístupu následne ovplyvní výšku nárastu nezamestnanosti, počet insolvencií, celkový dlh krajiny aj rast či pokles HDP. Je jasné, že aktuálna situácia zatiaľ zakonzervovala existujúci stav av ekonomikách krajín tak prežíva aj veľké množstvo „zombie spoločností“. Na rad otázok odpovie už prvý polrok roku 2021.

Ako firmy reagujú na neistotu? Vyššie depozitá a nižšie investície!

Zároveň je jasne viditeľný trend smerom k hromadeniu depozít na úkor investícií. Je to spôsobené najmä obrovskou neistotou z budúceho vývoja. Firmy tak odkladajú svoje investičné plány do vzdialenejšej budúcnosti. Avšak nielen ty. Aj u obyvateľstva je zrejmý rovnaký prístup, ako je vidieť v nasledujúcom grafe s osobnými vkladmi obyvateľov v USA.

„Zakonzervované“ insolvencie

Aktuálny vývoj by mal mať jasne negatívny vplyv aj na nárast insolvencií. Ako sme sa však už spomínali, podporné opatrenia jednotlivých vlád spôsobili, spolu so zmenami v legislatívach krajín uvádzajúce do života novú či zjednodušenú formu ochrany pred veriteľmi, že počet insolvencií naopak celosvetovo poklesol o 6 %. Podobný scenár sledujeme aj v prípade Slovenska a Českej republiky. Pri porovnaní rokov 2021 a 2019 sa však očakávania poisťovní nemenia. Malo by dôjsť k viac ako 30% nárastu.

Niektoré odvetvia sa budú s dôsledkami krízy vyrovnávať až do roku 2023

Sú odvetvia, ktoré boli zasiahnuté krízou len minimálne. V niektorých prípadoch odvetvie dokonca rástla aj počas krízy. Ide najmä o poľnohospodárstvo a farmaceutický priemysel. Pomerne dobre a rýchlo by sa mala s krízou vysporiadať aj odvetvie IT, chemického priemyslu či stavebníctva. Naopak významne sú postihnuté odvetvia automotive, ktorého problémy začali už pred krízou, oblasť hutníctva, energetický a textilný priemysel, letecká doprava či retail s výnimkou potravín. V grafe od EH je vidieť odhadovanú dĺžku zotavenia av grafe od Coface zase dopad na obrat a zadlženosť jednotlivých odvetví.

Pridávame aj celkový prehľad aktuálneho hodnotenia odvetvia v jednotlivých regiónoch od spoločnosti Coface: