Ekonomická realita v roku 2023? Výhľad v tieni vojny a energetickej krízy

Kľúčový problém dneška: ENERGIE

Problémom pre Českú republiku a Slovensko je, že rôzne opatrenia prichádzajú až na poslednú chvíľu a podnikateľské prostredie je výrazne nestabilné. Nehovoriac o plánovaní na budúci rok. A tak sa podniky (najmä s energeticky náročnými výrobnými programami) ocitli v situácii, keď nie sú schopné ponúknuť alebo dokonca zafixovať ceny na rok 2023 pre svojich obchodných partnerov. To samozrejme výrazne obmedzuje ich schopnosť uzatvárať zmluvy s dostatočnými objemami na budúci rok. A to zase môže mať priamy vplyv na hospodárske výsledky a zamestnanosť firiem. Niektoré z energeticky najnáročnejších podnikov už zároveň dočasne znížili svoju výrobu alebo ju dokonca zastavili.

V tejto súvislosti je zaujímavý graf prezentovaný spoločnosťou Allianz, z ktorého vyplýva, že viac ako tretinu náhrady dodávok ruského plynu majú tvoriť úsporné opatrenia. Naopak, menej ako tretinu z nich tvoria alternatívne zdroje dodávok. Prezentovaná schéma však platí len v prípade miernej zimy. Ak bude tohoročná zima tuhá, vznikne deficit vo výške až 300 TWh. Je to zlá správa, a to najmä pre krajiny v našom regióne, ktoré majú energeticky náročné hospodárstva. Súčasná nepriaznivá situácia sa prejaví na ich ekonomickom vývoji markantnejšie:

O to významnejšie a pre spoločnosti životne dôležité je rýchle nasadenie podporných mechanizmov zo strany jednotlivých vlád.

HDP opäť klesne

To všetko bude mať negatívny vplyv najmä na Eurozónu, ktorá sa v roku 2023 pravdepodobne nevyhne recesii:

Zvyšok sveta na tom nebude o moc lepšie. Rast globálneho HDP sa spomalí z 2,7 % v roku 2022 na odhadovaných 1,5 % v roku 2023. Rovnaký scenár ako Eurozónu s veľkou pravdepodobnosťou postretne aj USA, ktoré sa podľa Allianz v roku 2023 dostanú do miernej recesie – zámorská ekonomika klesne konkrétne o 0,7 %. V oboch prípadoch by ekonomiky mali byť v prvých dvoch kvartáloch v červených číslach. Jedným z dôvodov tejto predpovede je súčasné úsilie centrálnych bánk spomaliť infláciu zvýšovaním úrokových sadzieb, a to aj za cenu možnej recesie.

Vysoká INFLÁCIA s nami ešte chvíľu zostane

Napriek tejto aktivite centrálnych bánk však rast cien pokračuje prakticky vo všetkých odvetviach a regiónoch. V roku 2023 sa budú hlavné svetové ekonomiky pohybovať stále v nadštandardne vysokom pásme, hoci inflačné maximum, aspoň ako sa nateraz zdá, budú mať už za sebou:

PMI pod 50

Tieto predpovede pochopiteľne nijako nezlepšujú náladu v podnikateľskom prostredí. Čo je však ešte alarmujúcejšie a len potvrdzuje opodstatnenosť očakávania ďalšieho spomaľovania ekonomiky v roku 2023, je index PMI (index nákupných manažérov). Tento ukazovateľ sa prepadol pod úroveň 50, čo opäť predznamenáva blížiacu sa recesiu.

Čo je index PMI a ako sa počíta?
Index PMI (The Purchasing Managers‘ Index) je celosvetovo používaný ukazovateľ odrážajúci sentiment vo výrobe, resp. ekonomike. Počíta sa pre viac ako 30 krajín a každý z národných PMI je založený na každomesačných prieskumoch zameraných na nové zákazky, stav zásob, výrobu, dodávky od dodávateľov a zamestnanosť. Jeho hodnota je udávaná v percentách – viac ako 50 % naznačuje zlepšenie, hodnota pod 50 % indikuje zhoršenie ekonomického výhľadu.

INSOLVENCIE: oneskorený nárast sa rozbieha

Na začiatku pandémie koronavírusu (t. j. v marci 2020) všetky poisťovne pohľadávok a ďalšie renomované ekonomické inštitúcie očakávali nárast insolvencií firiem o 20 – 30 %. Podporné vládne opatrenia a legislatívne úpravy však túto predpoveď prepísali a na určitý čas situáciu zmrazili. Po následnom uvoľnení opatrení museli podniky (najmä v niektorých odvetviach) začať čeliť realite bez mimoriadnej legislatívnej ochrany.

Do toho vstúpila vojna na Ukrajine a súvisiaca energetická kríza. Nie je prekvapujúce, že sa aktuálne prognózy nárastu insolvencií opäť pohybujú v desiatkach percent. Dobrou správou nateraz zostáva, že sa insolvencie v podstate dostali na úroveň z roku 2019. Samozrejme, situácia sa v jednotlivých krajinách líši, ale globálny index je v tomto porovnaní na úrovni 2%. Vývoj v insolvencií dokresľujú grafy poisťovne Allianz:

O niečo horšou správou je, že trh očakáva ďalší nárast insolvencií a poisťovne už na to začínajú reagovať pri upisovaní limitov. Najmä v najkritickejších odvetviach. Ktoré to sú? To ukazuje hodnotenie odvetví poisťovňou Coface, ktoré sa začína zapĺňať červenými šípkami naznačujúcimi zhoršenie hodnotenia daného odvetvia v konkrétnom regióne:

Podobne sa začína červenať aj mapa zobrazujúca hodnotenie rizikovosti jednotlivých krajín:

Čaká nás teda turbulentný rok 2023. Inflácia by síce mala začať postupne klesať, ale najmä za cenu spomalenia hospodárskeho rastu. Česká republika a Slovensko by sa síce mali s veľkou pravdepodobnosťou vyhnúť recesii, ale keďže sme exportne prepojení s krajinami, ktoré si ňou prejdú, bude to pre niektoré sektory ťažký rok plný skúšok.

Najdôležitejším parametrom je však nárast insolvencií. Ak do hry nevstúpia ďalšie vládne opatrenia a ochranné mechanizmy, je možné očakávať ich nárast aj v roku 2023. Dokonca ani podniky, ktorú sú dôležité pre ekonomiku (či už z hľadiska zamestnanosti alebo z hľadiska zabezpečenia vstupov spracovávaných v našom hospodárstve) sa nemusia vyhnúť platobnej neschopnosti. Preto je pri plánovaní na rok 2023 vhodné počítať aj s neštandardnými výpadkami v oblasti obchodných pohľadávok a pripraviť si riešenie. Optimálne vo forme poistenia pohľadávok.

Zdroj: Economic Research (allianz-trade.com), Economic Studies – Coface